Festival politickej piesne 2016

Autor: Andrej Poljak | 15.5.2016 o 15:02 | (upravené 15.5.2016 o 15:32) Karma článku: 2,46 | Prečítané:  583x

Pred rokom 1989 sme mohli každoročne sledovať Festival politickej piesne v Martine, kde vystupovali mladí „angažovaní“ tvorcovia. Dnes ho nahradil jeho súrodenec - popovejší, nablýskanejší a nebezpečnejší. Volajú ho Eurovízia.

Hudba mala politický podtext odjakživa. Prvé čo mnohým príde na um sú budovateľské piesne, ktoré zneli v rádiu za socializmu. „Politický“ náboj má ale aj každá hymna, každá korporátna znelka a každý vojenský marš. To ale neznamená, že je politická angažovanosť nutne zlá. Nájdeme aj pozitívnejšie príklady, povedzme Lennonovo Imagine alebo nám možno bližšie Bratříčku zavírej vrátka.

Ako s tým súvisí Eurovízia? Včera vyhrala v Štokholme túto hudobnú súťaž pesnička 1944 od ukrajinskej speváčky menom Jamala (aneb Susana Džamaladinová, ak tie azbukové klikiháky čítam správne). Námetom piesne je deportácia Tatárov z Krymu za tvrdého stalinizmu. To je minimálne v kontexte súťaže zjavná provokácia Ruska.

Niektoré veci sú veľmi politické už na prvý pohľad.Niektoré veci sú veľmi politické už na prvý pohľad. (Zdroj: Flickr, Autor: brian kusler, CC BY)

Víťazstvo Jamaly je asi menej prekvapivé pre tých, ktorí sa zaoberajú masovou kultúrou viac ako ja. Ale povedzme si to otvorene, táto pesnička je:

  • Prinajlepšom nezaujímavá a neinvenčná
  • Politicky najangažovanejšia v celej súťaži

Ostatne vypočujte si ju sami tu.

Slečna Jamala vyhrala v hlasovacom systéme, ktorý kombinuje názory poroty a divákov zo 42 krajín. Ja som si vypočul hneď niekoľko tohtoročných pesničiek a všetky mi prídu rovnako nezaujímavé. Je to naozaj zhoda okolností, že spomedzi 42 účastníkov vyhrala práve tá najpolitickejšia pieseň. Obzvlášť v kontexte toho, že Eurovízia má pravidlo, ktoré politické pesničky zakazuje.

Myslím, že to odráža zmenu nálady v Európe od 2009, kedy sa pre svoju spolitizovanosť nezúčastnila gruzínska pesnička We Don't Wanna Put In. Put In - Putin, chápete, že? Minimálne podľa mňa je gruzínsky príklad politického songu vtipný a invenčný, zatiaľ čo Jamalina verzia je skôr brnkaním na city a emócie. Samotná provokácia nie je problém, tá je správna a kryje ju sloboda slova. Problém je v tom, že táto pieseň vyhrala. A asi to má viac spoločné s politickou situáciou než s „umením“.

Teraz si možno myslíte, že mám na nočnom stolíku fotku Kotlebu a Putina a za to, že špiním image chudáka Jamaly dostanem na účet 30 rubľov od súdruhov z Kremľa. Bohužiaľ nie. Naopak:

  • Som zástanca európskej integrácie
  • Podporujem zmeny na Ukrajine (s určitými výhradami)
  • Protivia sa mi konšpiračné teórie.
  • Nikdy by som nevolil Kotlebu alebo SNS
  • Rusko mi je krajne nesympatické
  • Myslím si, že Putin je nebezpečný

A verím, že Jamala svojou pesničkou myslí úprimne a vyjadruje svoje pocity. Tiež som rád, že ľudia prejavujú s Ukrajincami súcit. Ale aby som to povedal ešte raz a jasnejšie: Nič z toho, čo si myslíme o Ukrajine (a Rusku) by nemalo mať vplyv na výsledok Ukrajiny (a Ruska) v pesničkovej súťaži. Obzvlášť v Eurovízii, ktorá je o gýči a o sladkej, prvoplánovej popmusic. Šanca Jamaly na víťazstvo ako jednej z 42 súťažiacich by mala byť zhruba 2,4%.

K európskym hodnotám sa vraj radí humanizmus, racionalita, demokracia a kto vie čo ešte. Kde je ale racionalita, ak ľudia nedokážu oddeliť svoje pocity voči Rusku od tých k popmusic? Dobre to vidno na internetových diskusiách, kde mnohí Jamalu vášnivo obhajujú a pasujú priam za opernú divu. Pre mňa osobne je ešte smutnejšie, že sa k tomuto trendu pridáva aj denník SME, ktorý naopak označil ruské vystúpenie za najhoršie a zaradil ho na prvé miesto tých, ktoré to „prehnali s gýčom a pátosom.“ Ako keby bola Eurovízia o distingvovaných virtuózoch a nie o ľúbivých popových hviezdičkách.

Eurovízia je známa skromnými stejdžami a minimalistickou výpravou.Eurovízia je známa skromnými stejdžami a minimalistickou výpravou. (Zdroj: Flickr, Autor: fotospielwiese, CC BY-NC-ND)

Keď som napísal, že Eurovízia je nebezpečnejšia ako martinský Festival politickej piesne, myslel som tým toľko, že sa maskuje ako apolitická a zároveň má dosah na viac ľudí. Možno nie je priebeh tohtoročného hlasovania až natoľko problémom Eurovízie samotnej. Možno je to skôr symptómom chorej Európy v ktorej žijeme. Keď sme sa necítili Rusmi natoľko ohrození, boli nám v roku 2009 Gruzínci ukradnutí. Dnes spievame svoj vlastný protestsong proti Rusku aj tam, kde to fakt nepatrí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?