Audiovizuálny fond v 10 grafoch

Autor: Andrej Poljak | 9.5.2015 o 9:09 | (upravené 9.5.2015 o 10:33) Karma článku: 2,54 | Prečítané:  314x

Prezrite si niekoľko (pomerne) zaujímavých faktov o činnosti Audiovizuálneho fondu. Aby boli trochu stráviteľnejšie, dal som ich dokopy vo vizuálnej podobe.

Jedného dňa som si povedal, že môže byť zaujímavé pozrieť sa na to ako funguje nejaká verejná organizácia na Slovensku. Na mušku som si zobral Audiovizuálny fond (skrátene AVF). Audiovizuálny fond je inštitúcia, ktorá od roku 2009 „poskytuje finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej tvorby“. Inými slovami ak chcete spraviť niečo na poli audiovizuálnej kultúry, podáte si žiadosť v systéme AVF a budete veriť, že vám časť vášho projektu prefinancuje. Týmto spôsobom sa má rozvíjať filmová kultúra a všekto čo s tým súvisí. To je pomerne zaujímavé poslanie a osobne mi príde fajn pozrieť sa na niektoré aspekty fungovania takejto organizácie.

Keďže je AVF tak milý, že na svojej webstránke prevádzkuje sekciu štatistiky pre verejnosť,  rozhodol som sa, že to využijem a pozriem sa, čo vlastne ponúkajú a ako financovanie audiovizuálnej kultúry funguje v číslach. Vraví sa, že obrázok dokáže povedať viac než tisíc slov. Túto múdrosť som mal na mysli keď som pripravil 10 grafov, ktoré ilustrujú pár faktov o práci AVF. Nesnažím sa o nejaký komplexný (alebo nedaj bože kompletný) prehľad, ale skôr o vypichnutie toho, čo možno sotjí za zmienku. A to bez toho, aby som o Audiovizuálnom fonde reálne niečo vedel.

Len niekoľko upozornení na úvod:

  • Dáta zachytávajú žiadosti podané medzi rokmi 2011 a 2014
  • Kvôli tomu ako sa dáta z databázy AVF stiahli, mali by byť presné odhadom na 99,8%
  • Snažil som sa o korektnú terminológiu, snáď mi to príliš neušlo
  • Grafy majú určité muchy (farby, popis atď.), ale na ilustráciu by mali byť postačujúce

Nechajme na tomto mieste úvodný obkec stranou a pozrime sa na sľúbené fakty...

  • Počet žiadostí, ktoré sú podporené a tých, ktoré sú nepodporené je zhruba rovnaký. Medzi rokmi 2011 a 2014 ich bolo dokopy vyše 2-tisíc.

 

  • Priemerná výška požadovaných prostriedkov na projekty, ktoré podporu nedostanú je o dosť vyššia ako u tých, ktoré sú nakoniec podporené. Je teda možné, že aspoň časť žiadostí stroskotá na zlom odhade a spracovaní rozpočtu. Alebo len na príliš megalomanskom zámere.

 

  • Audiovizuálny fond poskytne pomerne stabilné množstvo prostriedkov ročne, no dopyt po nich prevyšuje ich ponuku niekoľkonásobne.

 

  • Čím viac si človek žiada, tým viac dostane. Len zriedka je to 1:1 (znázornené šikmou čiarou na grafe).

 

  • Projekty, ktorým sa schváli podpora väčšinou nedostanú plnú sumu, ktorú požadovali. Miera schválenej sumy prostriedkov od AVF mierne stúpa s bodovým ohodnotením projektu (max. 500 bodov, viď graf). Nie je príliš prekvapujúce, že najväčší podiel na tom koľko z požadovaných prostriedkov je žiadosti skutočne „odklepnutých“ má práve spracovanie rozpočtu v žiadosti (jedno z kritérií hodnotenia).

 

  • Najčastejšie sa podávajú projekty v oblasti tvorby audiovizuálnych diel. Ostatné kategórie žiadostí tvoria len zlomok prípadov.

 

  • Kategória tvorby audiovizuálnych diel sa ďalej člení na menšie podskupiny, medzi ktorými existujú veľké rozdiely. Zďaleka najviac sa v priemere požaduje pri koprodukčných projektoch. Nasledujú hrané, animované a dokumentárne audiovizuálne diela. Školské a vzdelávacie diela si vyžiadajú len zlomok týchto prostriedkov.

 

  • Vzhľadom k predchádzajúcemu grafu ukazuje ten nasledujúci koľko prostriedkov bolo dokopy žiadaných a schválených na jednotlivé podkategórie tvorby audiovizuálnych projektov. Hrané projekty sa z tohto pohľadu vyrovnajú koporodukčným dielam, resp. ich dokonca predčia ako najviac podporovaný typ č.

 

  • Organizácie (osoby, atď.), ktoré žiadajú prostriedky od Audiovizuálneho fondu pochádzajú z rôznych častí Slovenska. V porovnaní obcí podľa počtu podaných projektov dominuje Bratislava.

 

  • Pri zanedbaní Bratislavy sú ďalšími "audiovizuálnymi centrami" Martin, Košice, Banská Bystrica alebo Vištuk (obec v Bratislavskom kraji).

 

Samozrejme by sa dalo spraviť omnoho väčšie množstvo grafov a štatistík. To ale nie je celkom mojím cieľom. Tým bolo skôr zistiť, či sa dá prezentovať obraz problematiky aj bez toho, aby o nej človek mal nejaké reálne vedomosti. Po triezvom uvážení si myslím, že to možné je, len mi to moc nejde. Napriek tomu verím, že ak ste sa dočítali až sem, neľutujete posledných pár minút svojho života.

Nabudúce sa budem venovať nejakým závažnejším otázkam. Takže môžete čakať zamyslenia na témy typu:

  • Prečo má Nová Baňa v znaku mesta kladivo?
  • Aká odroda jablka spadla na hlavu Isaacovi Newtonovi keď vynašiel teóriu gravitácie?
  • Koľko miest v Číne má viac obyvateľov ako Slovenská republika?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?