Hra o Ukrajinu I - patriarchovia v službách kráľov

Autor: Andrej Poljak | 21.10.2014 o 10:00 | (upravené 21.10.2014 o 15:21) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  360x

Pozerávate seriál Hra o Tróny z produkcie HBO? Ak áno, určite skúste aspoň jeden diel Hry o Ukrajinu. Je pravda, že namiesto samozvaných kniežat dostanete samozvaných ministrov, chamtivých kráľov nahradia chamtiví prezidenti a lúpeživí rytieri ustúpia lúpeživým žoldákom. Bude v tom tiež trochu menej sexu, ale zato rovnako veľa intríg a násilia ako by ste našli v hocijakom seriáli od HBO. A máte to len kúsok na východ od našich hraníc. No a na šachovnici samozrejme nechýbajú ani figúrky v róbach, nesúce kríž, ktoré hrajú svoju vlastnú hru.

Upozornenie: Pôvodný článok sa objavil v takmer identickej podobe na www.spagetyducha.sk, kde bol zverejnený 14.10.2014.

Je cynické nazvať hrou konflikt v ktorom prišli tisíce ľudí o život a státisíce o domov. Ale keď sú v hre tróny (alebo aspoň ministerské kreslá), pre politické elity sa z tragédie stáva náročná šachová partia. A pre predstaviteľov cirkvi tiež. Hrať musia, či sa im to páči alebo nie. V tomto a v nasledujúcom článku skúsime poodhaliť to, akú hru hrajú na Ukrajine príslušníci Pravoslávnej cirkvi a o čo im v nej ide. Dnes rozoberieme záujmy špičky pravoslávnej cirkvi a jej vzťah k vládnucej elite. V ďalšom dieli sa zameriame na menšie figúrky, na tie, ktoré sa živia kázaním v kostoloch a tiež na tie, ktoré sú platené za streľbu po ľuďoch. Vopred upozorňujem, že nie som expert na Ukrajinu, takže sa môže stať, že tu a tam mi niečo ujde. Podstata by ale mala sedieť.

 

Pravoslávna Ukrajina

Najprv v rýchlosti zhrňme informácie o náboženských skupinách na Ukrajine. Situácia okolo náboženských inštitúcií je tu na prvý pohľad zamotanejšia než vaše šnúrky na topánkach, keď ste opití. Skúsim to teda čo najviac zjednodušiť. Väčšina Ukrajincov formálne nepatrí pod žiadnu cirkev. Ale. Väčšina Ukrajincov tiež sympatizuje s tradičným učením pravoslávia. A ak je už niekto veriaci, je takmer určite pravoslávny. Na západe krajiny síce nájdete aj pár grékokatolíkov, ale tých obídeme veľkou okľukou pretože nie sú v tomto kontexte veľmi  zaujímaví.

Čo nás zaujíma je Pravoslávna cirkev. Počas trvania Sovietskeho Zväzu pôsobila na Ukrajinskom území iba Ruská pravoslávna cirkev, ktorá v roku 1990 vytvorila „pobočku“ s názvom Ukrajinská pravoslávna cirkev (ďalej len UPC). Aj keď to znie, že je nezávislá, táto organizácia spadala a stále spadá pod Moskvu. Situácia sa znepáčila Filaretovi, jednému z najmocnejších predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Presadzoval plnú nezávislosť UPC od Moskvy, čo na oplátku nevyhovovalo jeho bývalým kňazmarátom v Moskve, ktorí sa ho pokúsili zosadiť z funkcie. Filaret si na truc založil v roku 1992 vlastnú cirkev (samozrejme tiež pod značkou UPC), za čo bol v roku 1997 aj formálne  exkomunikovaný. To mu však nebráni už 20 rokov riadiť svoju vlastnú odnož pravoslávia.

Keď teda zanedbáme maličkú „Ukrajinskú autokefálnu pravoslávnu cirkev“, delí sa Ukrajinská pravoslávna cirkev na dva prúdy - moskovský patriarchát a odštiepenecký kyjevský patriarchát. Kyjevský patriarchát spadá pod Filareta. UPC moskovského patriarchátu je kánonická cirkev a ako sme už povedali, spadá pod Ruskú pravoslávnu cirkev. Oficiálny titul jej vodcu, Kirilla I., totiž znie „patriarcha Moskvy a celej Rusi“. Rusou sa myslí presne tá Rus, ktorá mala pred 1000 rokmi centrum v Kyjeve, inými slovami kultúrny okruh východných Slovanov, predovšetkým Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Tým si nárokuje legitimitu nielen v Rusku, ale aj za jeho hranicami.

A tak UPC kyjevského patriarchátu zostáva dodnes formálne neuznanou, ak tak iba ako rebelujúci odštiepenci. A to je čo povedať, lebo vlastnú a plne autonómnu pravoslávnu cirkev majú aj malé národy, napríklad Gruzínci, Albánci alebo Cyperčania. Či by si desiatky miliónov ukrajinských pravoslávnych veriacich zaslúžilo tiež spravovať svoje záležitosti sami, na to sa názory rôznia.

Ale zjednodušme to ešte o kúsok viac. Na jednej stoličke (v meste Kyjev) sedí ujo menom Filaret a na jednej pohovke (v meste Moskva) sedí ujo menom Kirill (I.). Každý z nich tvrdí, že je vodcom UPC, čo je aj dôvodom prečo sa nemajú zrovna v láske. V skutočnosti je ale UPC kyjevského patriarchátu zrkadlovým obrazom UPC moskovského patriarchátu. Rovnaká viera, rovnaké rituály, rovnaké tradície. Čo ich rozdeľuje je presvedčenie, že sú to práve oni, ktorí by mali rozhodovať o celej pravoslávnej Ukrajine.

 

Zjednotení v rozličnosti?

Sú Ukrajinci spokojní, že na seba dve takmer identické cirkvi zazerajú spoza barikád? Množstvo z veriacich ani nevie do ktorého tábora patrí. Napriek tomu, aké sú si blízke vierovyznaním, zhodnú sa oba patriarcháty snáď iba na tom, že si prajú zjednotenie UPC. Pochopiteľne, pod vlastnou taktovkou.

Ešte začiatkom roka to vyzeralo, že sa veci pohnú. Patriarcha Filaret vtedy tvrdil, že konflikt v krajine otvára dvere k zjednoteniu Ukrajinských cirkví. To sa ale prepočítal. Jeho podpora kyjevských protestov ho ešte viac zdiskreditovala v očiach veriacich na východnej Ukrajine. Potom separatisti na východe Ukrajiny vyhlásili vlastné republiky a nastal ozbrojený konflikt. Viac menej podporný postoj Kirilla I. voči Putinovej politike zas zjavne polarizoval Ukrajincov na západe a v strede Ukrajiny. A tak sú dnes veriaci oboch častí cirkvi bohužiaľ zatiaľ jednotní len v tom, že sa navzájom nemajú radi.

Situáciu len skomplikovalo, že 5. júla 2014 sa rozhodol umrieť metropolita Volodymyr (Vladimír), ktorý bol šéfom moskovského patriarchátu v Kyjeve, inými slovami Kirillovou predĺženou rukou. Nahradil ho istý Onufrij (Onufrius). Jedným z cieľov Onufrija je práve zjednotenie UPC a získanie väčsej autonómie od Moskvy. Je síce všeobecne vzdelaný a UPC moskovského patriarchátu už krátkodobo viedol ako zástupca zosnulého Volodymyra, ale napriek tomu to nebude mať ľahké. Zatiaľ čo Volodymyr, bol uznávanou osobnosťou a svojou aurou držal UPC moskovského patriarchátu pokope, Onufrij je považovaný za veľmi konzervatívneho. To nemusí byť celkom po chuti ukrajinským veriacim a môže to nakopnúť proces zjednocovania UPC pod vlajkou kyjevského patriarchátu. Niektoré farnosti sa už na protest rozhodli vymeniť tričká a fanúšikovať za kyjevský patriarchát.

Samozrejme to nie je len pre Onufrijove konzervatívne názory. Množstvo Ukrajincov vlastne ani nevie, pod ktorý patriarchát patrí a väčšinu času ich to zjavne príliš netrápi. Toto sa však môže vplyvom ukrajinského konfliktu zmeniť. Napríklad dedina Soloniv sa rozhodla prejsť pod kyjevský patriarchát po tom čo miestny kňaz odmietol usporiadať modlitby za mier na Ukrajine a za ukrajinských vojakov, ktorí zahynuli v boji so separatistami na východe. Onufrij teda bude musieť minimálne vybalancovať želania proruských kňazov, ktorí podporujú myšlienky donbaských separatistov a s tým krídlom jeho cirkvi, ktoré stojí skôr na strane samostatnej Ukrajiny.

UPC kyjevského patriarchátu sa tak predsa len môže dočkať víťazstva. Možno nepotrebuje robiť nič, len počkať kým UPC moskovského patriarchátu zvnútra eroduje pod tlakom svojej ideológie, ktorá stojí zároveň za Ruskom aj za Ukrajinou. Patriarchovi Filaretovi stačí založiť si ruky za hlavou a obrniť sa trpezlivosťou (a dlhovekosťou).

Viera ako nástroj politiky

Ukrajina, ale hlavne Rusko, sú krajiny, kde je politický a náboženský život ak nie popletený, tak aspoň prepletený. Podrobnejší rozbor toho ako to v Rusku funguje by vyžadoval viac priestoru a zdatnejšieho autora a tak skúsim len načrieť na povrch toho ako idú viera a politika ruka v ruke.

Faktom je, že v Rusku majú k sebe cirkev a štát blízko. Toto sa ukazuje v rôznych formách, ale symbolické je, že od roku 2011 sídli patriarcha Kirill I. priamo v Kremli. Okrem toho mu tamojší režim zabezpečuje peniaze na rekonštrukciu kostolov a otvára dvere v školstve. A Kirill sa odvďačuje tým, že veselo šíri Putinove myšlienky o veľkom Rusku kam len príde. Napríklad pri septembrovej návšteve východného Ruska sa vyjadril v zmysle, že Rusko nie je len tak nejaká krajina, ale celá civilizácia, ktorú človek musí byť pripravený brániť. Pevne verím, že v prípade vojny by Kirill a pravoslávni biskupi ako prví narukovali do armády a dobrovoľne sa prihlásili na front, aspoň ako feldkuráti. To ale zatiaľ nie je nutné a tak si Kirill nakoniec (v súlade s cirkevnými zvyklosťami) iba prebral model stíhačky SU-35, ktorá ho dnes statočne bráni z vitríny vedľa jeho postele.

Priateľstvo prezidenta Putina a patriarchu Kirilla je pevne zakorenené. Kirill napríklad o Putinovi vyhlásil, že jeho dlhoročná vláda je Božím zázrakom a pomáha Rusku v správnej ceste vpred. Tým sa postupne vraciame do cárskych čias, keď nebola vláda panovníka legitimizovaná mandátom od občanov, ale mandátom Božím. A to je na oplátku podstatné pre bežných Rusov, ktorí žijú v pravoslávnej mentalite a hodnotovo sú čoraz konzervatívnejší. Ruská pravoslávna cirkev sa tým stáva ozubeným koliečkom v štátnom aparáte - Rusko by fungovalo aj bez nej, ale určite nie tak hladko ako doteraz. Naproti tomu kyjevská vetva UPC síce politické názory prejavuje, ale nie je zďaleka tak silne napojená na tamojšiu vládnu elitu. Možno to je len tým, že na to nie je priestor, keďže na Ukrajine sa vládna garnitúra mení asi tak často ako spodné prádlo.

Ako cirkvi svoju moc využívajú? Politický postoj a súboj oboch ukrajinských cirkví sa naplno ukázal už počas protestov na Euromajdane koncom minulého a začiatkom tohto roka. Proeurópska UPC kyjevského patriarchátu, poskytovala protestujúcim pomoc slovami aj činmi. Napríklad prichýlila protestujúcich v chrámoch, vyslovila im svoju podporu a organizovala modlitby priamo na námestiach. Naproti tomu Kirill sa svojou kritikou morálnych hodnôt Európy priklonil na stranu Kremľa. Kirill vlastne ani nemá na výber, keďže moc ide smerom z Kremľa k cirkvi a nie naopak, tvrdí Filaret, ktorý tiež odmietol rokovať so súčasným vedením UPC moskovského patriarchátu na Ukrajine.

Neskôr sa veci vyostrili ešte viac. Anexia Krymu bola pre Ukrajincov skutočným šokom a ako sme už písali, môže to v štáte obrátiť verejnú mienku nielen proti Rusku, ale aj proti UPC moskovského patriarchátu. Tým sa Kirill dostal medzi dva mlynské kamene - politiku Kremľa a jeho vlastné záujmy na udržaní svojho vplyvu na Ukrajine, ktorý si poctivo budoval. Pre Kirilla je ale háklivá aj otázka toho, či mu v osobe Onufrija nerastie „konkurent“. Onufrij bol síce pôvodne prorusky orientovaný, ale pod tlakom zdola by sa mohol rozhodnúť bojovať o udelenie autokefálie (autonómie) svojej cirkvi od Moskvy alebo nebodaj o zlúčenie s konkurenčnou (Filaretovou) UPC. To by pre Kirilla znamenalo stratu tak politického vplyvu ako aj príjmov na Ukrajine. A že sa to môže stať naznačuje už aj fakt, že v jednom (aj keď malom) prieskume sa väčšina klerikov UPC moskovského patriarchátu vyjadrila za osamostatnenie od Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Ako to vidia u nás?

Mohlo by nás tiež zaujímať postoj Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Predsa len je to náprotivok jej východných odnoží a tak by mala mať záujem konflikt sledovať a informovať svojich veriacich čo sa deje s ich bratmi a sestrami za našou východnou hranicou. Koniec koncov má vo svojej ústave (!) explicitne zakotvené toto:

„ [...] Stará sa o svojich veriacich aj v zahraničí.“

Teda napríklad na Ukrajine. Aké informácie a stanoviská ohľadom Ukrajiny teda zverejňuje naša odnož Pravoslávnej cirkvi? Posledné oficiálne správy zo sveta poskytla v decembri 2008. Mimo iných záslužných správ tu kritizuje plánovanú stavbu mešity v Moskve, ktorá je vraj „odjakživa“ pravoslávna a chváli šírenie pravoslávia v Pakistane, ktorý síce je „odjakživa“ moslimský, lenže miestni si zaslúžia druhú šancu na správnu voľbu. Samozrejme, nájdete tu aj aktuálnejšie informácie, ako poslednú konkrétne Pozvánku na mládežnícku veselicu v Snine z januára 2013. O Ukrajine stránka mlčí. Možno je podstatnejšie udržiavať pekné náboženské rituály a tradície ako informovať.

Poučenie pre pastafariána

Tento článok vás mal v prvom rade informovať. Dúfam, teda, že vás viac informoval ako zmiatol. Uznávam, že je ťažké udržať si prehľad kto je kto, keď všetci sú bradatí muži s opulentnými čiapkami, ktorí hlásajú podobné myšlienky. Ale na myseľ vyskakuje ešte jedna zaujímavá otázka - takýto rozbor totiž človeka núti rozmýšľať nad tým, v čom sú pastafariáni podobní pravoslávnym kresťanom. Nie je toho veľa - nemáme zložitú cirkevnú hierarchiu, nezápasíme o moc a radšej smažíme rezne ako by sme mali páliť kadidlo. Preto môže byť pre pastafariána zložité pochopiť pravoslávnu mentalitu. A práve takýto článok môže byť odrazovou plochou k poznaniu, že ak zanedbáme súboje o moc, ktoré zvádzajú cirkevné špičky, rozdielov medzi pastafariánmi a pravoslávnymi kresťanmi nie je zas až tak veľa.

V 2. dieli tohto článku zostúpime trochu nižšie v cirkevnej hierarchii a pozrieme sa ako sa k ukrajinskému konfliktu stavajú radoví pešiaci pravoslávnej cirkvi. Hlavne sa ale presunieme priamo do centra protestov a na vojnovú líniu.

Ramen

Volvox Globator

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?